To se jen jinak přemístí atomy (O nič-viac-ako-izme)

Autor: Peter Jedlička | 14.10.2007 o 12:15 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  1029x

v měřítku jedné nano neexistují už žádné problémy smrt bouračka nebo nemoc to se jen jinak přemístí atomy

Nedávno som v relácii Bez lampy počul túto geniálnu pieseň od Tata Bojs. Jej slová majú hlboký filozofický zmysel, pretože ak je všetko na svete IBA premiestňovaním atómov, potom je v skutočnosti ľudská dráma IBA nezmyselnou fraškou. Ak sa všetko dá PLNE redukovať na atomárnu alebo subatomárnu úroveň, tak naše radosti i strasti, naše prehry i víťazstvá nie sú NIČ VIAC AKO biliardom presúvajúcich sa (a vzájomne interagujúcich) častíc podľa slepých fyzikálnych síl. Pojmy ako sloboda, vízia, hodnoty, výhra, zlyhanie, atď. strácajú v takom (hoci aj kvantovom) biliarde svoj pôvodný zmysel. Takýto pohľad na svet sa dá označiť ako "NIČVIACAKOIZMUS". Napríklad, vyznavačom ničviacakoizmu je niekto, kto tvrdí, že naša duševná činnosť nie je "nič viac ako" aktivita mozgových buniek.

Ničviacakoizmus je legitímny filozofický názor. Problém však je, ak ho niekto považuje za vedu. Ničviacakoizmus (odborne nazývaný ako redukcionizmus) je totiž filozofickým, nie vedeckým názorom. Je dôležité rozlišovať medzi takýmto metafyzickým redukcionizmom a redukcionizmom ako pracovnou metódou vedca. Každý vedec by sa mal snažiť vysvetliť (zredukovať) komplexné javy na základe jednoduchších javov. Ak však niektoré fenomény - napríklad (s)vedomie, slobodná vôľa - jeho redukcionistickým snahám odolávajú, je chybou urobiť záver, že sú úplne vysvetliteľné nižšími (nervovými) mechanizmami. (Takisto je chyba upadnúť do opačného extrému a tvrdiť, že nie sú ani čiastočne vysvetliteľné prírodnými vedami.)

Samozrejme, ničviacakoista môže veriť, že jeho redukcionizmus je pravdivý a že raz veda definitívne ukáže, že sme úplne redukovateľní na robotickú činnosť mozgu. Nemal by však svoju filozofiu prezentovať ako vedecký názor. Navyše, existujú filozofické, logické i empirické argumenty, ktoré podobné názory spochybňujú. Podľa viacerých mysliteľov nie je naše vedomie vysvetliteľné v rámci počítačovej/strojovej paradigmy. Napríklad Karl Popper napísal spolu s neurovedcom, laureátom Nobelovej ceny Johnom Ecclesom knihu Ja a jeho mozog, v ktorej podrobujú ničviacakoizmus vážnej kritike. Iným známym vedcom, ktorý argumentuje, že naša myseľ nie je úplne redukovateľná na mechanické výpočtové operácie, je Roger Penrose.

Podľa mňa existuje jedna dôležitá slabina ničviackoizmu, o ktorej by sme mali vedieť. Zdá sa, že iba taká filozofia, ktorá nepopiera duchovný aspekt ľudskej osoby, je schopná poskytnúť základ humanistickej etike. Ak je totiž naša myseľ úplne totožná so zhlukom atómov, potom neexistuje rozdiel medzi rozbitím atómu a rozbitím hlavy blížneho. Presne o tomto je pieseň Tata Bojs. Ak nie je naša slobodná vôľa "nič viac než" ilúziou sprevádzajúcou pohyby nabitých iónov v nervových bunkách, potom je reč o ochrane osobnej, politickej a ekonomickej slobody nezmyselným teoretizovaním. Liberálno-demokratické ideály nie sú aplikovateľné na spoločnosť tvorenú z naprogramovaných robotov. Zhluky atómov nie sú schopné riadiť sa vyššími princípmi.

VIACAKOIZMUS resp. NIELEN-ALE-AJ-IZMUS je filozofia oveľa priaznivejšie naklonená zdravej etike.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Fico dal z rezervy hokejovému zväzu, hoci ten dotáciu nutne nepotreboval

Z rezervy predsedu vlády Robert Fico opäť prispel aj obci Hrušovany, kde vyrastal, či Starej Bystrici, kde je starostom poslanec Smeru.

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Highchem nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

KOMENTÁRE

Dankove snahy o nastavenie nových pravidiel by mali vyvolávať silné obavy

Slovenskí politici nechcú skladať účty.


Už ste čítali?